Hrozbu antimikrobiálnej rezistencie (AMR) si neuvedomuje len Európska únia, ktorá túto otázku rieši na najvyššej politickej úrovni. Touto otázkou sa zaoberajú aj mnohé krajiny mimo EÚ a medzinárodné organizácie. Medzinárodná spolupráca je kľúčovým prvkom akčného plánu v oblasti antimikrobiálnej rezistencie. Z nedávnych vyhlásení skupiny G7 (z októbra 2015, júna 2015, apríla 2016, novembra 2017, júna 2021), ako aj z vyhlásení skupiny G20 (z mája 2017, októbra 2018, októbra 2019, novembra 2020, septembra 2021) vyplýva, že závažnosť tohto problému si vyžaduje kvalitatívny posun, pokiaľ ide o zvyšovanie informovanosti na medzinárodnej úrovni a koordinované úsilie o globálne riešenie tejto otázky.
Na celosvetovej úrovni Komisia úzko spolupracuje so Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) a zapája sa do vykonávania globálneho akčného plánu proti antimikrobiálnej rezistencii vypracovaného WHO.
Organizácia Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) zohráva kľúčovú úlohu pri podpore vlád, výrobcov, obchodníkov a iných zainteresovaných strán pri prijímaní opatrení na minimalizáciu používania antimikrobiálnych látok a predchádzanie vzniku antimikrobiálnej rezistencie. FAO takisto zrevidovala svoj akčný plán proti antimikrobiálnej rezistencii na roky 2021 – 2025.
Svetová organizácia pre zdravie zvierat (OIE) takisto uznáva, že antimikrobiálna rezistencia je celosvetovým problémom v oblasti zdravia ľudí a zvierat, a podporuje zodpovedné a obozretné používanie antimikrobiálnych látok s cieľom zachovať ich terapeutickú účinnosť u zvierat aj u ľudí. OIE sa zasadzuje o predchádzanie antimikrobiálnej rezistencii na celom svete prostredníctvom rôznych opatrení, konkrétne prostredníctvom podpory zodpovedného a obozretného používania antimikrobiálnych látok vo veterinárnej medicíne, zvyšovania znalostí v tejto oblasti a monitorovania množstiev antimikrobiálnych látok používaných pri chove hospodárskych zvierat.
WHO, FAO a OIE, ktoré nesú spoločnú zodpovednosť za boj proti antimikrobiálnej rezistencii, zriadili tripartitnú alianciu pre antimikrobiálnu rezistenciu a jej sekretariát. Tripartitná aliancia FAO, OIE a WHO pre antimikrobiálnu rezistenciu úzko spolupracuje s Programom OSN pre životné prostredie (UNEP) s cieľom zohľadniť environmentálny rozmer tejto otázky.
Na základe odporúčaní medziagentúrnej koordinačnej skupiny OSN (IACG) pre antimikrobiálnu rezistenciu vznikajú tri štruktúry globálneho riadenia antimikrobiálnej rezistencie: Skupina globálnych lídrov (Global Leaders Group – GLG) zriadená s cieľom posilniť globálny politický impulz a vedúce postavenie v oblasti antimikrobiálnej rezistencie, Nezávislý dôkazný panel (Independent Panel on Evidence) a Partnerská platforma (Partnership Platform).
Komisia a ostatné európske inštitúcie vrátane Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC), Európskej agentúry pre lieky (EMA) a Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) takisto úzko spolupracujú s vládami a príslušnými špecializovanými agentúrami USA, Kanady, Nórska a Spojeného kráľovstva v rámci Transatlantickej pracovnej skupiny pre antimikrobiálnu rezistenciu (TATFAR).
Komisia podporuje aj činnosti Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) zamerané na posúdenie hospodárskeho vplyvu antimikrobiálnej rezistencie v rámci prístupu „jedno zdravie“. To zahŕňa rôzne politické možnosti riešenia problému antimikrobiálnej rezistencie, ako aj hodnotenie nákladov na antimikrobiálnu rezistenciu a vplyvu politík na trh práce a širšie hospodárstvo.
Na medzinárodnej úrovni krajiny spolupracujú aj prostredníctvom medzivládnej osobitnej pracovnej skupiny pre antimikrobiálnu rezistenciu, ktorá podáva správy Komisii Codex Alimentarius.
