EÚ spolu s mnohými ďalšími krajinami a medzinárodnými organizáciami uznáva hrozbu antimikrobiálnej rezistencie (AMR) a zaoberá sa ňou na najvyššej politickej úrovni tým, že prijíma opatrenia na riešenie tejto naliehavej globálnej výzvy.
Medzinárodná spolupráca je kľúčovým prvkom akčného plánu EÚ „jedno zdravie“ proti AMR z roku 2017 a odporúčania Rady o AMR z roku 2023, v ktorých sa uvádzajú opatrenia na zintenzívnenie zapojenia EÚ do globálnych iniciatív proti AMR.
Z vyhlásení skupín G7 a G20 (2024) vyplýva, že tento problém si vyžaduje koordinované globálne riadenie v súlade s prístupom „jedno zdravie“.
Komisia úzko spolupracuje na celosvetovej úrovni s organizáciami štvorstrannej aliancie a jej spoločným sekretariátom pre AMR:
- Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) sa zapája do vykonávania globálneho akčného plánu proti AMR.
- Organizácia Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) zohráva kľúčovú úlohu tým, že podporuje vlády, výrobcov, obchodníkov a iné zainteresované strany pri prijímaní opatrení na minimalizáciu používania antimikrobiálnych látok a predchádzanie vzniku antimikrobiálnej rezistencie. FAO zároveň zrevidovala svoj akčný plán proti antimikrobiálnej rezistencii na roky 2021 – 2025. Na 44. zasadnutí konferencie FAO bola prijatá rezolúcia konferencie FAO o riešení antimikrobiálnej rezistencie v agropotravinárskych systémoch.
- Svetová organizácia pre zdravie zvierat (WOAH) sa zaoberá prevenciou antimikrobiálnej rezistencie na celom svete prostredníctvom rôznych opatrení, ako je:
- podpora zodpovedného a obozretného používania antimikrobiálnych látok vo veterinárnej medicíne s cieľom zachovať ich terapeutickú účinnosť u zvierat aj u ľudí,
- prehlbovanie poznatkov a monitorovanie množstiev antimikrobík používaných pri chove hospodárskych zvierat.
- Cieľom Programu OSN pre životné prostredie (UNEP) je zhromažďovať vedecky podložené dôkazy, ktoré majú slúžiť ako podklad pre stratégie v oblasti AMR, a zabezpečiť, aby sa na účely boja proti AMR v rámci prístupu „jedno zdravie“ náležite zohľadňovali environmentálne rozmery. Na siedmom zasadnutí Environmentálneho zhromaždenia Organizácie Spojených národov (UNEA), ktoré sa konalo v decembri 2025, bola prijatá rezolúcia o environmentálnych rozmeroch AMR.
Európska komisia podporuje mnohostrannú partnerskú platformu štvorstrannej aliancie v oblasti AMR a aktívne sa do nej zapája s cieľom vytvoriť spoločnú globálnu víziu a dosiahnuť väčší konsenzus v oblasti AMR.
Na druhom zasadnutí Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov (VZ OSN) na vysokej úrovni o AMR, ktoré sa konalo v septembri 2024, sa členské štáty Organizácie Spojených národov vrátane krajín EÚ dohodli na globálnych záväzkoch v boji proti antimikrobiálnej rezistencii vo forme nového politického vyhlásenia.
Tieto záväzky zahŕňajú konkrétne opatrenia na boj proti AMR vo všetkých odvetviach v rámci prístupu „jedno zdravie“, ktorý vychádza z poznatku, že zdravie ľudí, zvierat a životného prostredia je neoddeliteľne prepojené.
Okrem toho boli v novembri 2024 na štvrtej celosvetovej ministerskej konferencii na vysokej úrovni o AMR v Saudskej Arábii prijaté záväzky z Džiddy s cieľom premietnuť niektoré prvky politického vyhlásenia VZ OSN do konkrétnych opatrení.
EÚ okrem toho poskytuje rozvojové kapacity a podporuje opatrenia na boj proti AMR v krajinách s nízkymi a strednými príjmami, a to prostredníctvom trustového fondu OSN pre AMR združujúceho viacerých partnerov (MPTF), z ktorého sa financuje vykonávanie národných akčných plánov proti AMR v rámci prístupu „jedno zdravie“.
Komisia a ostatné európske inštitúcie vrátane Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC), Európskej agentúry pre lieky (EMA) a Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) úzko spolupracujú aj s vládami a agentúrami USA, Kanady, Nórska a Spojeného kráľovstva v rámci Transatlantickej pracovnej skupiny pre antimikrobiálnu rezistenciu (TATFAR).
Komisia podporuje aj Organizáciu pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) v jej úsilí o posúdenie vplyvu antimikrobiálnej rezistencie na hospodárstvo v rámci prístupu „jedno zdravie“.
Sú v tom zahrnuté rôzne politické možnosti riešenia problému antimikrobiálnej rezistencie, ako aj hodnotenie nákladov na antimikrobiálnu rezistenciu a vplyvu politík na trh práce a širšie hospodárstvo (správy OECD z roku 2023: Prijatie rámca „jedno zdravie“ na boj proti antimikrobiálnej rezistencii, Boj proti antimikrobiálnej rezistencii v krajinách EÚ a EHP).
EÚ je okrem toho neochvejným zástancom zodpovedného používania antimikrobiálnych látok a v rokoch 2007 – 2011 a 2017 – 2021 presadzovala opatrenia na zníženie antimikrobiálnej rezistencie v potravinovom reťazci prostredníctvom pracovnej skupiny v rámci Codex Alimentarius pre antimikrobiálnu rezistenciu (TFAMR).
Výsledkom tohto úsilia boli dve usmernenia a kódex postupov, ktoré sú teraz k dispozícii v konsolidovanej publikácii a ktoré poskytujú usmernenia na pomoc vládam pri navrhovaní a vykonávaní účinných stratégií na riadenie AMR prenášanej potravinovým reťazcom.
Uvedené príklady sú len reprezentatívne a nepredstavujú vyčerpávajúci zoznam prebiehajúcich alebo plánovaných opatrení.
