Hoci výskyt infekčných ochorení v EÚ sa v posledných rokoch znížil alebo zostal na rovnakej úrovni, opakovane sa vyskytujú ohrozenia. Pandémia chrípky (H1N1) v roku 2009, epidémia baktérie E. coli v Nemecku v roku 2011, vírusu Ebola v západnej Afrike v roku 2014, vírusu Zika v roku 2016 a ochorenia COVID-19 v roku 2020 dokazujú, že nové infekcie môžu kedykoľvek spôsobiť medzinárodné ohrozenia zdravia.

Pandémia ochorenia COVID-19 predstavuje bezprecedentnú výzvu pre verejné zdravie a náš každodenný život. Boj proti cezhraničným ohrozeniam zdravia si vyžaduje dobrú pripravenosť a koordinované opatrenia pred krízou, počas krízy a po kríze.

V rámci budovania európskej zdravotnej únie navrhla Európska komisia 11. novembra nový rámec pre bezpečnosť verejného zdravia, ktorý je pripravený na výzvy v oblasti zdravia. Nový rámec na základe skúseností získaných v boji proti koronavírusu rozšíri úlohu agentúr EÚ pri koordinácii opatrení v oblasti pripravenosti a reakcie. Európsky úrad pre pripravenosť a reakcie na núdzové zdravotné situácie (HERA) bol zriadený s cieľom pripraviť sa na núdzové situácie v oblasti verejného zdravia a reagovať na ne.

Riešenie ohrození zdravia

Reakcia na ohrozenie zdravia zahŕňa niekoľko prvkov:

• odhaľovanie a identifikáciu ohrozenia, ohniska choroby alebo krízy prostredníctvom dohľadu a monitorovania;
• zriadenie kanálov včasného varovania a oznamovania prostredníctvom dôveryhodných postupov a ďalších nástrojov, ktoré môžu zdravotnícke orgány použiť na rýchlu a cielenú výmenu informácií.

Kompetentné posudzovanie rizík je kľúčovým prvkom pri rozhodovaní o tom, či a ako reagovať na hrozbu. Obzvlášť dôležité je to v medzinárodnom kontexte.

Zvyšovanie pripravenosti je nevyhnutné, aby sa v prípade potreby využili potrebné kapacity a zaviedli správne postupy a opatrenia. Pripravenosť má zásadný význam na zabezpečenie včasného zavedenia postupov a mechanizmov, ktoré možno v časoch ohrozenia zdravia rýchlo mobilizovať na ochranu občanov. Skúsenosti získané zo skutočných udalostí a pravidelné simulačné cvičenia s cieľom otestovať zavedené postupy poskytujú cenné informácie na zlepšovanie a prispôsobovanie činností týkajúcich sa pripravenosti.

Niektoré hrozby sú dlhodobé a vyžadujú si konkrétne cielené opatrenia. Čoraz väčším dôležitým problémom v oblasti verejného zdravia, ktorý si vyžaduje primeranú úroveň pripravenosti a reakcie, je antimikrobiálna rezistencia. Osobitnú, koordinovanú a dlhodobú pozornosť si vyžadujú aj epidémie chorôb, ako sú HIV/AIDS, vírusová hepatitída a tuberkulóza. Platí to aj pre pripravenosť na teroristické útoky, hybridné hrozby a všetky formy človekom spôsobených hrozieb pre verejnosť.

Cezhraničné opatrenia EÚ

Európska únia už zaviedla právne predpisy s cieľom zabezpečiť koordinovanú reakciu na cezhraničné ohrozenia zdravia spôsobené infekčnými chorobami, ako aj ohrozenia chemického, biologického, environmentálneho a neznámeho pôvodu, či už náhodné alebo úmyselné.

Návrh nariadenia o závažných cezhraničných ohrozeniach zdravia, ktorým sa zrušuje rozhodnutie 1082/2013/EÚ, by mal na základe skúseností získaných z krízy koronavírusu vytvoriť spoľahlivejší mandát na koordináciu na úrovni EÚ. Vyhlásenie núdzovej situácie na úrovni EÚ by podnietilo zvýšenú koordináciu a umožnilo by vývoj produktov dôležitých v krízovej situácii, vytváranie zásob takýchto produktov a ich obstarávanie.

Európska komisia a agentúry EÚ, najmä Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC), budú pravidelne testovať a vykonávať audit plánov pripravenosti na pandémiu na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni. Európska komisia bude o výsledkoch informovať krajiny EÚ a Európsky parlament.

Na úrovni EÚ vytvorí ECDC posilnený integrovaný systém dohľadu, ktorý bude využívať umelú inteligenciu a iné vyspelé technologické prostriedky.

Od krajín EÚ sa bude vyžadovať, aby zintenzívnili podávanie správ o ukazovateľoch systémov zdravotnej starostlivosti (napr. dostupnosť nemocničných lôžok, kapacita špecializovaných lekárskych pracovísk a jednotiek intenzívnej starostlivosti, počet pracovníkov so zdravotníckou kvalifikáciou).

Úrad EÚ pre pripravenosť a reakcie na núdzové zdravotné situácie

Nový Úrad pre pripravenosť a reakcie na núdzové zdravotné situácie (HERA) posilní schopnosť Európy predchádzať cezhraničným ohrozeniam zdravia, odhaľovať ich a rýchlo na ne reagovať. Jeho poslaním bude posilniť koordináciu zdravotnej bezpečnosti v rámci EÚ s cieľom zabezpečovať vývoj, výrobu, obstarávanie a spravodlivú distribúciu kľúčových zdravotníckych protiopatrení a prispievať k posilneniu globálnej štruktúry pripravenosti a reakcie na núdzové zdravotné situácie.

HERA bude vo fáze pripravenosti a v čase krízy fungovať rôznymi spôsobmi. Vo „fáze pripravenosti“ bude HERA usmerňovať investície a opatrenia na zvýšenie prevencie, zlepšenie pripravenosti a reakcieschopnosti na nové núdzové situácie v oblasti verejného zdravia. V „krízovej fáze“ bude môcť HERA využívať silnejšie právomoci na rýchle rozhodovanie a vykonávanie núdzových opatrení.

Posilnená úloha centra ECDC a agentúry EMA

Mandát Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb by sa posilnil tak, aby mohlo podporovať Európsku komisiu a krajiny EÚ pri plnení nových úloh opísaných vyššie. Ide najmä o tieto úlohy:

• epidemiologický dohľad prostredníctvom integrovaných systémov umožňujúcich dohľad v reálnom čase,
• plánovanie v oblasti pripravenosti a reakcie, podávanie správ a audit,
• poskytovanie nezáväzných odporúčaní a možností riadenia rizík,
• schopnosť mobilizovať a nasadiť tímy pomoci EÚ pri vypuknutí epidémie na pomoc pri miestnej reakcii v členských štátoch,
• budovanie siete referenčných laboratórií EÚ a siete pre látky ľudského pôvodu.

Mandát Európskej agentúry pre lieky by sa posilnil tak, aby mohla prispievať ku koordinovanej reakcii Únie na zdravotné krízy:

• monitorovaním a zmierňovaním rizika nedostatku kritických liekov a zdravotníckych pomôcok,
• poskytovaním vedeckého poradenstva o liekoch, ktoré môžu mať potenciál na liečbu, prevenciu alebo diagnostiku ochorení spôsobujúcich tieto krízy,
• koordinovaním štúdií na monitorovanie účinnosti a bezpečnosti očkovacích látok,
• koordinovaním klinického skúšania.

Rozhodnutie o cezhraničných ohrozeniach zdravia

Kľúčovým míľnikom pri budovaní súdržného a pevného rámca EÚ pre bezpečnosť verejného zdravia bolo prijatie rozhodnutia 1082/2013 o závažných cezhraničných ohrozeniach zdravia s cieľom zlepšiť pripravenosť a posilniť kapacity na koordinovanú reakciu na núdzové situácie v oblasti zdravia v celej EÚ.

Tento právny predpis bol dôležitým krokom na zlepšenie zdravotnej bezpečnosti v EÚ a poskytol právny rámec na spoluprácu EÚ v tejto oblasti až do prijatia nových návrhov. Podporuje členské štáty EÚ v boji proti cezhraničným hrozbám a pomáha chrániť občanov pred možnými budúcimi pandémiami a závažnými cezhraničnými ohrozeniami zdravia prostredníctvom:

• posilnenia kapacity na plánovanie pripravenosti na úrovni EÚ zlepšením koordinácie, osvedčených postupov a vzájomnej výmeny informácií o plánovaní pripravenosti na vnútroštátnej úrovni,
• prevádzkovania systému včasného varovania na hlásenie závažných cezhraničných ohrození zdravia, ktoré si vyžadujú koordinovanú reakciu na úrovni Únie – Systém včasného varovania a včasnej reakcie EÚ,
• zlepšovania posudzovania rizika a riadenia cezhraničných ohrození zdravia,
• zavedenia nevyhnutných opatrení na účely vývoja a vykonávania spoločného obstarávania týkajúceho sa zdravotníckych protiopatrení, ako aj mechanizmov ich nasadenia.
• zlepšenia koordinácie celoeurópskej reakcie poskytnutím solídneho zákonného mandátu Výboru pre zdravotnú bezpečnosť na účely koordinácie reakcie na závažné cezhraničné ohrozenia zdravia, ako aj oznamovania rizík a krízovej komunikácie s cieľom poskytovať konzistentné a koordinované informácie verejnosti a zdravotníckym pracovníkom.
• podpory medzinárodnej spolupráce a celosvetových opatrení.