Odporúčanie na zníženie migračných limitov pre hliník v hračkách
Autor: Renate Krätke, podpredsedníčka Vedeckého výboru pre zdravotné, environmentálne a vznikajúce riziká (SCHEER), predsedníčka pracovnej skupiny pre otázky prítomnosti hliníka v hračkách
Vedecký výbor pre zdravotné, environmentálne a vznikajúce riziká vo svojom konečnom stanovisku k prípustnému príjmu hliníka, pokiaľ ide o prispôsobenie migračných limitov hliníka v hračkách, odporučil stanoviť prípustný denný príjem hliníka na úroveň 0,3 mg na 1 kg telesnej hmotnosti za deň, pričom 10 % tohto množstva môže pochádzať z hračiek.
Povolenú mieru migrácie z hračiek možno rozdeliť takto: 2 250 mg hliníka/kg v suchom, krehkom, práškovom alebo ohybnom materiáli hračky, 560 mg hliníka/kg v tekutom alebo lepkavom materiáli hračky a 28 130 mg hliníka/kg v zoškriabanom materiáli hračky. Hliník sa môže z hračiek uvoľňovať najmä pri ústnom kontakte malých detí s hračkami. Toto množstvo hliníka je potrebné pripočítať k príjmu z iných zdrojov vrátane potravín, ktoré sú hlavným zdrojom príjmu hliníka. Keďže príjem hliníka z ostatných zdrojov, ako sú potraviny, už môže prekročiť existujúce hodnoty prípustného príjmu, výbor SCHEER odporúča minimalizovať mieru expozície hliníka z hračiek.
Pravidlá týkajúce sa bezpečnosti hračiek, ktoré prijala Európska únia, sú jedny z najprísnejších na svete a sú obsiahnuté v smernici o bezpečnosti hračiek z roku 2009. Ak má hračka značku schválenia EÚ a môže sa v Únii predávať, znamená to, že už tieto prísne kritériá spĺňa. Migračné limity pre hliník v hračkách už Európska únia stanovila v smernici o bezpečnosti hračiek. Prípustné úrovne príjmu hliníka už stanovil Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) v roku 2008 a Spoločný výbor expertov FAO/WHO pre prídavné látky v potravinách to urobil v roku 2011.
Úlohou Európskej komisie je však zdravotné riziká neustále sledovať, a to vrátane rizík, ktoré predstavujú hračky. Komisia nedávno požiadala svoj nezávislý Vedecký výbor, aby uskutočnil analýzu s cieľom zistiť, či je súčasná úroveň prípustného príjmu ešte stále primeraná na odvodenie migračných limitov pre hračky.
Komisia požiadala výbor SCHEER aj o to, aby preskúmal dostupné údaje o toxicite hliníka a aby predložil odporúčanie týkajúce sa úrovne prípustného príjmu hliníka na základe najnovších údajov a migračných limitov pre hliník v hračkách pri zohľadnení expozície hliníka z iných zdrojov, než sú hračky.
V období od 7. júla do 10. septembra 2017 prebiehala na webovom sídle vedeckých výborov online verejná konzultácia o predbežnom stanovisku. O tejto verejnej konzultácii boli informované vnútroštátne orgány, medzinárodné organizácie a ďalšie zainteresované strany. Odpovede, ktoré Komisia v rámci konzultácie získala, sa zohľadnili pri finalizácii uvedeného stanoviska, pričom jeho obsah sa nemusel meniť.
Bolo mi cťou predsedať pracovnej skupine, ktorá toto stanovisko vypracovala, a tým prispieť k zaisteniu čo najvyššej úrovne bezpečnosti a zdravia občanov EÚ, najmä tých najmladších a najzraniteľnejších. Teším sa na ďalšie výzvy v roku 2018, v ktorom budeme pokračovať v práci vo verejnom záujme.
Pokrok v oblasti kvantitatívneho hodnotenia rizika senzibilizácie pokožky na vonné zložky.
Vystavenie pokožky niektorým chemickým látkam spôsobuje jej senzibilizáciu a môže viesť k alergickej kontaktnej dermatitíde. Keďže tieto chemické látky môžu byť obsiahnuté aj vo vonných látkach, kontaktné alergie na vonné zložky sa môžu stať problémom, a to najmä preto, že vonné látky sa nachádzajú nielen v parfumoch a kolínskych vodách, ale aj v celom rade kozmetických a iných výrobkov.
Vedecký výbor pre bezpečnosť spotrebiteľov (VVBS) bol nedávno požiadaný, aby posúdil novú metodiku kvantitatívneho hodnotenia rizika, ktorá vznikla z projektu Medzinárodného dialógu na hodnotenie alergénov (IDEA, podľa angl. International Dialogue for the Evaluation of Allergens). Táto metóda dostala pomenovanie QRA2 a vychádza z práce na predošlom modeli používanom na uskutočnenie kvantitatívneho hodnotenia rizika dermálnej senzibilizácie, ktoré vypracovala Medzinárodná asociácia pre vonné látky (IFRA).
Zo záverečnej správy o QRA2 vyplýva, že od prvého vydania kvantitatívneho hodnotenia rizika sa dosiahol významný pokrok a výbor VVBS zastáva názor, že po určitých spresneniach by sa táto metodika mohla začať využívať na tento i na ďalšie účely.
Ďalšie informácie o týchto otázkach nájdete v predbežnom stanovisku Vedeckého výboru pre bezpečnosť spotrebiteľov o kvantitatívnom hodnotení rizika senzibilizácie pokožky na vonné zložky (QRA2), ktoré bolo zverejnené online v októbri 2017. Komentáre k nemu je možné zasielať do 22. januára 2018.