V našom globalizovanom svete sa môžu nákazy šíriť veľmi rýchlo z jednej krajiny do druhej. Včasné odhalenie zdravotných hrozieb si vyžaduje spoľahlivý dohľad a mechanizmy včasného varovania a reakcie.
EÚ preto v záujme čo najskoršieho odhaľovania hrozieb vytvorila štruktúry, ktoré umožňujú rýchlu výmenu informácií medzi úradmi verejného zdravotníctva členských štátov a medzinárodnými orgánmi, ako je Svetová zdravotnícka organizácia.
Dohľad nad infekčnými chorobami a inými ohrozeniami zdravia
Systémy dohľadu poskytujú informácie na monitorovanie vývoja v oblasti prenosných ochorení, čo pomáha identifikovať rizikové faktory a oblasti, kde treba zasiahnuť. Poskytujú informácie pre stanovovanie priorít, plánovanie, vykonávanie a prideľovanie zdrojov v súvislosti s preventívnymi programami, ako aj pre hodnotenie preventívnych programov a kontrolných opatrení.
Sieť na epidemiologický dohľad a kontrolu prenosných ochorení bola pôvodne zriadená rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 2119/98/ES.
Rozhodnutie č. 2119/98/ES sa zrušilo a nahradilo rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1082/2013/EÚ z 22. októbra 2013 o závažných cezhraničných ohrozeniach zdravia. Novým rozhodnutím sa oživila sieť pre epidemiologický dohľad nad prenosnými ochoreniami a súvisiacimi osobitnými zdravotnými problémami.
V tejto sieti sa združujú Komisia, Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) a príslušné orgány na vnútroštátnej úrovni zodpovedné za epidemiologický dohľad. Sieť prevádzkuje a koordinuje ECDC.
Novým nariadením (EÚ) 2022/2371 o závažných cezhraničných ohrozeniach zdravia sa zase zrušilo a nahradilo rozhodnutie č. 1082/2013/EÚ. Novým nariadením sa udržiava a ďalej posilňuje európska sieť epidemiologického dohľadu, ktorú naďalej prevádzkuje a koordinuje ECDC.
Revidovaný zoznam infekčných chorôb
Prostredníctvom siete epidemiologického dohľadu EÚ sa monitoruje približne 50 chorôb – od antraxu po horúčku zika – a osobitných zdravotných problémov, ako je antimikrobiálna rezistencia. Tento zoznam bol naposledy aktualizovaný v roku 2018 vykonávacím rozhodnutím Komisie (EÚ) 2018/945, ktorým sa do zoznamu doplnila lymská neuroborelióza, horúčka dengue, horúčka zika a horúčka chikungunya.
Uvedeným rozhodnutím sa zároveň revidovali štandardné definície prípadu ochorenia pre niekoľko ďalších prenosných ochorení a súvisiacich zdravotných problémov, ako sú antimikrobiálna rezistencia (AMR) a infekcie spojené so zdravotnou starostlivosťou. Zoznam zodpovedá klasifikáciám podľa WHO.
Nariadením (EÚ) 2022/2371 sa Komisii sa udeľuje právomoc opäť aktualizovať zoznam infekčných chorôb a súvisiacich zdravotných problémov, ako je napr. antimikrobiálna rezistencia, s cieľom zabezpečiť ich pokrytie sieťou pre epidemiologický dohľad.
Komisia zároveň vymedzuje štandardné definície prípadov ochorenia týkajúcich sa každej infekčnej choroby, ktoré členské štáty používajú pri dohľade a nahlasovaní centru ECDC, čím sa zabezpečuje porovnateľnosť a kompatibilita zozbieraných údajov na úrovni Únie.
Dohľad pri iných druhoch ohrozenia zdravia, na základe ktorého sa identifikujú súčasné trendy a zmeny rizikových profilov, si vyžaduje odlišný prístup. Komisia udržiava kontakt s príslušnými agentúrami EÚ a orgánmi krajín EÚ s cieľom zabezpečiť vývoj plánov pripravenosti v reakcii na meniace sa hrozby.
Referenčné laboratóriá EÚ pre verejné zdravie
Účelom referenčných laboratórií EÚ pre verejné zdravie je posilniť obranu Únie pred závažnými cezhraničnými ohrozeniami. Referenčné laboratóriá EÚ budú podporovať národné laboratóriá a združovať vedecké odborné znalosti v celej Európskej únii s cieľom zlepšiť pripravenosť, rýchle odhaľovanie hrozieb a reakciu na ne.
Systém včasného varovania a reakcie (EWRS)
EWRS je systém rýchleho varovania na oznamovanie varovaní na úrovni EÚ o závažných cezhraničných ohrozeniach zdravia. Tento spoľahlivý internetový systém umožňuje trvalú komunikáciu medzi Európskou komisiou a určenými príslušnými orgánmi zodpovednými na vnútroštátnej úrovni (tzv. orgány príslušné pre EWRS).
Krajiny EÚ môžu vydávať varovania, spoločne využívať informácie a dostatočne včas koordinovať vnútroštátne reakcie na závažné cezhraničné ohrozenia.
Systém vlastní Európska komisia a ECDC prevádzkuje IT platformu. EWRS sa úspešne využil na varovanie, výmenu informácií a koordináciu opatrení v reakcii na cezhraničné výskyty prenosných chorôb, pričom sa zvládli súčasné i predchádzajúce ohniská chorôb ako COVID-19, opičie kiahne, pandemická chrípka A(H1N1), ebola atď.
EWRS je systém pre všetky hrozby vrátane biologických, chemických a environmentálnych hrozieb a hrozieb neznámeho pôvodu, ako sú extrémne poveternostné javy, oblaky sopečného popola, úniky chemikálií alebo biologické riziká, napríklad biotoxíny.
EWRS sa riadi prísnymi pravidlami, a to aj pokiaľ ide o správu osobných údajov. Postupy vydávania varovaní v rámci systému včasného varovania a reakcie a postupy výmeny informácií, konzultácií a koordinácie reakcií na cezhraničné ohrozenia zdravia sú stanovené vo vykonávacom rozhodnutí Komisie (EÚ) 2017/253.
V odporúčaní Komisie (EÚ) 2017/1140 sa ďalej stanovili pravidlá týkajúce sa osobných údajov, ktoré sa môžu vymieňať prostredníctvom systému včasného varovania a reakcie (EWRS) v záujme koordinácie opatrení na vyhľadávanie kontaktov v súvislosti so závažnými cezhraničnými ohrozeniami zdravia. Tieto akty, v ktorých sa vymedzujú postupy EWRS, sa aktualizujú po prijatí nového nariadenia (EÚ) 2022/2371.
Vzhľadom na poznatky získané z pandémie COVID-19 a na nové nariadenie (EÚ) 2022/2371, v ktorom sa vyžaduje, aby platforma EWRS umožňovala oznamovanie všetkých rizík, sa v súčasnosti pripravujú pre tento systém nové riešenia.
EWRS by mal umožňovať aj výmenu opatrení v oblasti verejného zdravia, posúdení rizík a funkcií krízového riadenia, ako sú napríklad funkcie, ktoré si vyžadujú výmenu osobných zdravotných údajov, v záujme účinného digitálneho cezhraničného vyhľadávania kontaktov a zdravotníckeho odsunu.
V súlade s rozšíreným mandátom ECDC musí systém včasného varovania a reakcie využívať aj moderné technológie, umelú inteligenciu, satelitné aplikácie, iné technológie digitálneho vyhľadávania kontaktov atď.
Za akých okolností sa aktivuje systém EWRS
Orgány príslušné pre EWRS alebo Európska komisia vydávajú varovanie, keď závažné cezhraničné ohrozenie zdravia:
- je nezvyčajné a nečakané pre dané miesto a čas;
- spôsobuje výraznú chorobnosť alebo úmrtnosť, alebo rýchlo rastie, pokiaľ ide o rozsah;
- presahuje možnosti reakcie na vnútroštátnej úrovni a ovplyvňuje viac než jednu krajinu EÚ;
- môže si vyžadovať koordinovanú reakciu na úrovni Únie.
Varovania sa vydávajú najneskôr do 24 hodín od momentu, keď krajina EÚ alebo Komisia zaznamenali ohrozenie. Napríklad, prvé oznámenie o hrozbe, ktorá bola neskôr označená ako SARS-CoV-2 (vírus spôsobujúci ochorenie COVID-19), vydala Komisia už 9. januára 2020, len pár dní po tom, ako Čína signalizovala prítomnosť neznámeho vírusu.
Počas krízy spôsobenej ochorením COVID-19 sa EWRS využíval aj výmenu údajov z formulárov na vyhľadanie cestujúcich v záujme cezhraničného vyhľadávania kontaktov. Vyhľadávanie kontaktov je dôležitým nástrojom účinnej reakcie, ktorý umožňuje rýchlu identifikáciu možných nakazených jednotlivcov na ich izoláciu, testovanie alebo liečbu.
Tým sa zase pomáha zastaviť alebo spomaliť šírenie choroby. Výmenu údajov o cestujúcich prostredníctvom systému EWRS umožnili dva právne akty:
- vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2021/858 o varovaniach týkajúcich sa vyhľadávania kontaktov cestujúcich identifikovaných prostredníctvom formulárov na vyhľadanie cestujúceho,
- vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2021/1212 o varovaniach týkajúcich sa vyhľadávania kontaktov vystavených osôb identifikovaných v súvislosti s vyplňovaním formulárov na vyhľadanie cestujúceho.
